ADHD nie je módny trend, ale fakt, ktorý tu bol odjakživa!

Dieťa so zasneným pohľadom sedí v triede. V pozadí učiteľ. DIeťa nevníma. Popisky ADHD, označenia ako lenivé, neposlučné, nevychované dieťa
3–5 minúty

„Za našich čias nič také nebolo!“
Priznajte sa, koľkokrát ste túto vetu počuli medzi regálmi v obchode alebo od „všade-bola a všetko-vie“ tety na rodinnej oslave?

Možno ste tam práve stáli, v tichosti prehltli horkú slinu a v duchu bojovali s tou najväčšou neistotou:
„Čo ak majú pravdu? Zlyhala som ako matka?“

Mám pre vás exkluzívne odhalenie: Pravda je úplne inde!


Kam zmizli „zlé“ deti z minulosti?

Nezmizli. Len sme ich vtedy nevedeli pomenovať.
To, čo dnes odborne nazývame ADHD, malo kedysi oveľa krutejšie nálepky. Spomínate si na tých „problémových“ spolužiakov?

  • Lenivý! … možno len ADHD.
  • Nevychovaný! … možno len iný nervový systém.
  • Duchom neprítomná! … typické prejavy u dievčat, ktoré nikto neriešil.

Tieto deti vyrástli v dospelých, ktorí sa celý život pýtali, prečo sú „pokazení“. Dnes už vieme, že ich mozog jednoducho tancuje na inú hudbu.


Prečo je ADHD zrazu „všade“?

Nie je to nová epidémia, ani niečo, čo dávame deťom do jedla. Je to o poznaní. Už nehľadáme len hyperaktívnych chlapcov, ktorí skáču po laviciach. Dnes vidíme:

  1. Tiché a zasnené deti, ktoré svet okolo nevnímajú.
  2. Mladé dámy, ktoré bojujú so sústredením.
  3. Dospelých, ktorí sa topia v celoživotnom chaose.

Konečne sme prestali ukazovať prstom na rodičov a začali sme skúmať neurovedu. A to je ten skutočný prelom, o ktorom by mal vedieť každý!


Časová os: Od „zlých detí“ k modernej diagnóze

Tu je zoznam momentov, ktoré dokazujú, že ADHD tu bolo vždy – len sme sa naň pozerali cez veľmi staromódne okuliare.

  1. 1798: Prvý úradný záznam o „vrtidielkach“ 
    Už pred vyše 200 rokmi škótsky lekár Sir Alexander Crichton opísal „duševný nepokoj“. Všimol si, že niektorí ľudia sa jednoducho nedokážu sústrediť na jednu vec, aj keby ich za to platili. Žiadne mobily, žiadny cukor v cereáliách – a predsa to tu bolo!
  2. 1902: „Defekt morálky“? Drsný verdikt! 
    Britský pediater George Still opísal skupinu detí, ktoré boli nepozorné a impulzívne. Kedysi však medicína nepoznala pojem „neurodiverzita“, a tak ich správanie označil za „defekt morálnej kontroly“. Au! To muselo bolieť.
  3. 1922: Prelom! Je to v mozgu, nie v povahe 
    Alfréd Tredgold konečne nahlas povedal to, čo dnes učíme všetkých – tieto prejavy nie sú chybou charakteru alebo zlou výchovou, ale majú fyziologický pôvod v mozgu. Prvýkrát sa prestalo hovoriť o „zlých deťoch“.
  4. 1937: Šokujúci objav pri bolestiach hlavy 
    Dr. Charles Bradley skúšal liečiť deti so silnými bolesťami hlavy pomocou stimulantov (Benzedrine). Bolesti neprešli, ale všimol si niečo neuveriteľné: deťom sa zázračne zlepšil prospech v škole a prestali vyrušovať. Takto náhodne sa zrodila prvá liečba.
  5. 1955: Na scénu prichádza Ritalin 
    FDA schválila legendárny Ritalin. Vtedy sa však ešte nikomu nesnívalo, akú búrlivú diskusiu tento liek v spoločnosti spustí o pár desaťročí neskôr.
  6. 1968: „Hyperkinetická reakcia detstva“ 
    V oficiálnom manuáli diagnóz (DSM-II) sa ADHD prvýkrát objavilo pod týmto krkolomným názvom. Lekári sa vtedy zameriavali hlavne na to, že deti „neobsedia“. O vnútornom chaose v hlave sa ešte veľa nevedelo.
  7. 1980: Premenovanie na ADD (s hyperaktivitou alebo bez) 
    Veľký moment! Odborníci pochopili, že problém nie je len v behaní po triede, ale hlavne v pozornosti. Preto ten názov ADD (Attention Deficit Disorder).
  8. 1987: Konečne ho máme! Názov ADHD 
    Oficiálne vzniká názov, ktorý používame dodnes: Attention Deficit Hyperactivity Disorder. Spojili sme nepozornosť s impulzivitou a hyperaktivitou do jedného balíka.
  9. 90. roky: Dievčatá a dospelí vystupujú z tieňa 
    Konečne sa prišlo na to, že ADHD nie je len diagnóza malých ubehaných chlapcov. Svet si všimol, že existujú aj „tiché“ formy ADHD (časté u dievčat), a že z toho človek magicky nevyrastie v deň 18. narodenín.
  10. 2020+: Pandemický „Boom“ diagnostiky 
    Počas lockdownov, keď sme ostali zavretí doma s prácou a deťmi, sa maskovanie skončilo. Mnohí rodičia pri domácej výučbe zistili: „Počkať, moje dieťa funguje presne ako ja… aj ja som celý život bojoval/-a!“. Čísla o ADHD diagnóze u dospelých vyleteli do výšin nie preto, že by pribudli, ale preto, že sme sa konečne uvideli v zrkadle.

Tento prehľad je jasným dôkazom: ADHD nie je moderný výstrelok, ale diagnóza, ktorú sme lúštili viac ako dve storočia. Dnes sme konečne dosť múdri na to, aby sme ju chápali!


Stop výčitkám: Vaše dieťa nie je pokazené!

Ak máte doma dieťa s ADHD, zabudnite na reči o „zlej výchove“.
Mám pre vás dôležitý odkaz: Nezlyhali ste. Vaše dieťa nepotrebuje prísnejšiu ruku ani ďalšie tresty (tie aj tak nikdy nefungovali). Potrebuje len iný manuál na používanie.

ADHD nie je rozsudok, a vy máte šancu začať si konečne rozumieť. Ak máte pocit, že ste v tom sami a potrebujete skutočné zbrane do boja – nie prázdne rady, ale reálne postupy – mám pre vás tip.
Vytvorila som nadupaný online program pre rodičov, ktorý vám ukáže, ako skrotiť chaos a začať žiť v pohode.

CHCEM VEDIEŤ VIAC O PROGRAME

Pamätajte, nie je to o výchove. Je to o mozgu. A vy na to už nemusíte byť sami! 


Zdroje:

Použitá odborná literatúra:

Komentáre

Pridať komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *