Prečo dieťa s ADHD „nepočúva“ – a prečo to nie je vzdor

Otec sedací na gauči so svojou dcérou, ktorá sa hrá na mobile. Dcéra ho ignoruje. Otec je frustrovaný.

1.2. 2026Jana Petríková165x0 Komentárov

01/02/2026

5–8 minúty

Priznajme si to – koľkokrát denne máte pocit, že hovoríte len tak do vetra? Alebo horšie – že vaše dieťa má selektívnu hluchotu, ktorá prepustí len slovo „čokoláda“, ale pokyn „obuj sa“ spoľahlivo zablokuje?
Väčšina okolia (a občas aj naše vlastné vyčerpané ja) si povie: „Je to nevychovanosť, obyčajný vzdor. Skúša, čo si môže dovoliť.“

Dnes vás ale zoberiem na „tour“ do vnútra ADHD mozgu, kde zistíte, že vaše dieťa nie je rebel bez príčiny. Ono vás totiž v kritických chvíľach fyzicky nemôže počuť. Poďme si prebrať tie najhorúcejšie pikošky z neurobiológie.

1. Keď CEO „nedvíha“ – report z Prefrontálneho kortexu

V každom mozgu sedí „CEO“ (odborne prefrontálny kortex). Jeho prácou je prijímať vaše pokyny, spracovať ich a premeniť na akciu.

Predstavte si, že sa snažíte tomuto šéfovi dovolať, aby podpísal dôležitý papier. Ale on tam nie je. V jeho kancelárii práve horí, asistentka má záchvat plaču a telefónne linky sú pretrhnuté.

Môžete do slúchadla kričať koľko chcete – ten papier nikto nepodpíše, kým niekto neuhasí požiar a neobnoví spojenie.

Keď je dieťa s ADHD preťažené, jeho „CEO“ je nedostupný. Nie je to drzosť, ani ignorácia. Je to technická porucha spojenia.

Štatistický fakt: Štúdie pomocou fMRI (funkčná magnetická rezonancia) ukazujú, že u detí s ADHD dozrieva táto oblasť o 2 až 3 roky neskôr než u rovesníkov.

2. Dopamínový hlad – prečo Minecraft vyhráva nad matematikou?

Prečo vás počuje, keď len tak medzi rečou spomeniete rozprávku, ale „ohluchne“, keď má ísť upratovať hračky alebo popárovať ponožky?

ADHD mozog má chronický nedostatok dopamínu – neurotransmitera, ktorý nás motivuje a udržuje našu pozornosť „zapnutú“. Štúdia z Brookhaven National Laboratory potvrdila, že ľudia s ADHD majú menej dopamínových receptorov a transportérov.

Čo to znamená v praxi?

ADHD mozog je ako auto s takmer prázdnou nádržou.

Hra / záujímavá aktivita – je ako vysokooktánový benzín – auto naštartuje a ide.
Bežný pokyn / povinnosť / úlohy – je ako pokus naštartovať s vodou v nádrži – motor ani necukne.

Nie je to tak, že by dieťa nechcelo spolupracovať. Jeho mozog jednoducho nedokáže vyrobiť dostatok „paliva“ na aktivitu, ktorá nie je okamžite stimulujúca.

3. Senzorický hluk – keď je v ušiach príliš veľa zvukov

Viete, prečo dieťa s ADHD niekedy vybuchne pri úplne banálnom pokyne? Pretože v jeho hlave nie ste jediný zdroj zvuku.

Deti s ADHD majú často problém so spracovaním sluchových podnetov (auditory processing). Kým vy hovoríte: „Vezmi si mikinu,“ jeho mozog v ten istý moment spracováva:

bzučanie chladničky (60 decibelov v jeho hlave),
televízor / rádio
telefonujúceho otca
súrodenca, ktorý sa práve rozpráva sám so sebou
šuchotanie vašich džínsov,
psa štekajúceho u susedov.

Je to ako keby ste sa snažili viesť dôležitý rozhovor uprostred rockového koncertu. Vidíte, že niekto hýbe ústami, ale slová nedávajú zmysel. Dieťa potom nereaguje nie preto, že by vás ignorovalo, ale preto, že vaše slová sa stratili v tom senzorickom chaose.

Výsledok štúdií: Deti s ADHD majú preukázateľne nižšiu schopnosť filtrovať „šum v pozadí“. Všetky zvuky počujú naraz a rovnako intenzívne. Je to ohlušujúce.

4. Amygdala a „Únos mozgu“

Keď na dieťa pritlačíme – „Okamžite ma počúvaj!“, „Už som to povedala trikrát!“ – stane sa niečo fascinujúce a desivé zároveň.

Aktivuje sa Amygdala – bezpečnostná centrála, ktorá rieši prežitie (útok, útek alebo zamrznutie). Správa sa ako histerická ochranka.

Akonáhle Amygdala „prepne poistky“, mozog okamžite odpojí prívod energie do riadiacej veže. Všetky zdroje sa presúvajú do svalov a inštinktov.

CEO je bez kompetencií.

Veda hovorí jasne: V stave emočného zaplavenia mozog prechádza do módu prežitia. V tomto móde neexistuje reč ani logika. Existuje len obrana.

Prekladový slovník z ADHD do rodičovštiny

Dobre, teraz už vieme, čo hovorí veda. Ale ako to vyzerá v reálnom svete? Poďme si tie najčastejšie konfliktné situácie ‚preložiť‘ do reči, ktorej obaja porozumiete.

SPRÁVANIE DEŤAŤA – ČO ROBÍ	PREKLAD – ČO TÝM V SKUTOČNOSTI HOVORÍ
Ignoruje môj tretí pokyn.	Mami, môj ‚CEO‘ má práve obsadené. Som v hyperfokuse a tvoj hlas je pre mňa len šum v pozadí. Potrebujem tvoj dotyk, aby som sa prepol.
Smeje sa mi do tváre, keď kričím.	Som tak strašne v strese, že mi vyplo logiku. Môj smiech je nervový skrat – Amygdala nevie, čo s tým strachom robiť.
Príde zo školy a hneď vybuchne.	Celý deň som držal masku ‚dobrého žiaka‘. Som senzoricky aj mentálne na dne. Doma sa konečne cítim dosť v bezpečí na to, aby som sa zrútil.
Stále ma vyrušuje pri práci.	Mám prázdnu dopamínovú nádrž a tvoja pozornosť je môj jediný zdroj paliva. Neviem sa zabaviť sám, môj mozog potrebuje tvoj impulz.
Odmieta si obliecť sveter / ponožky.	Ten materiál je hrozne nepríjemný – veľmi ma to bolí na koži. Moje zmysly bijú ‘na poplach‘ a ja nemám kapacitu vysvetliť ti to slovami. Bojujem o prežitie.
Hovorí mi ‚si zlá mama / zlý otec‘.	Cítim obrovskú frustráciu, ktorú neviem spracovať. Neútočím na teba, ale na ten neznesiteľný pocit vo mne. Si môj bleskozvod.
Vrtí sa, skáče mi do reči a nevydrží obsedieť.	Môj motor beží na príliš vysoké otáčky. Pohyb mi pomáha udržať mozog aspoň trochu v strehu, aby som ťa mohol vnímať. Potrebujem vstať / vyskákať sa / prebehnúť sa / zmeniť polohu.
Klame mi do očí o úplnej maličkosti (napr. umytie zubov).	Môj mozog zareagoval impulzívnym ‚skratom‘, aby sa vyhol očakávanému trestu alebo sklamaniu v tvojich očiach. Nie som klamár, len sa bojím zlyhania.
Vzdáva úlohu hneď pri prvom neúspechu.	Mám tak nízku toleranciu frustrácie a tak veľkú históriu neúspechov, že môj mozog vyhlásil poplach skôr, než sa stihnem zraniť ďalšou chybou.

Čo s tým? Sila informácií v praxi

Nabudúce, keď vaše dieťa „nebude počuť“, skúste toto krátke mentálne cvičenie:

Nádych, výdych. A ak treba, tak ešte raz … Pripomeňte si: „To nie je vzdor, to je výpadok spojenia. Nie je to osobné.“
Znížte hluk – vypnite televízor, stíšte rádio, choďte k nemu bližšie, oslovte ho menom, dotknite sa ramena, nadviažte očný kontakt.
Neutrálny výraz tváre, pokojný dych aj hlas.
Menej slov – namiesto trojvetného pokynu len jedno slovo „Topánky.“

Vaše dieťa vás miluje a chce byť úspešné. Ak by mohlo počúvnuť na prvýkrát, urobilo by to – pretože ten krik a tresty, ktoré nasledujú, bolia aj jeho.

Porozumenie tomu, čo sa deje v tej malej hlave, nie je ospravedlnenie zlého správania. Je to mapa, vďaka ktorej ho môžete naučiť, ako tie „pokazené linky“ v mozgu postupne opraviť.

Na záver …

Rozumiem, že čítať o neurobiológii je jedna vec, ale stáť v utorok večer v kuchyni a pozerať sa na dieťa, ktoré vás ignoruje, je vec druhá. Informácie sú mocná zbraň, ale zmeniť dynamiku vašej domácnosti si vyžaduje cvik a správne nástroje.

Ak cítite, že už rozumiete tomu PREČO sa vaše dieťa takto správa, ale stále tápate v tom AKO s ním komunikovať bez kriku a vyčerpania, pozývam vás do môjho online kurzu „Efektívna komunikácia a pokojnejší domov s dieťaťom s ADHD“.

Neučím v ňom, ako dieťa „opraviť“. Ukazujem vám, ako mu postaviť tie správne opory a ako sa stať sebavedomým rodičom, ktorý už nepotrebuje kričať, aby ho bolo počuť. Pretože keď porozumiete dešifrovaciemu kódu svojho dieťaťa, život s ADHD prestane byť bojom o prežitie a stane sa spoločnou cestou.

CHCEM SA O KURZE DOZVEDIEŤ VIAC